Keď pred časom v podcaste hovorili o svojom pláne, bol to ešte len plán. Teraz sa v tom priestore nakrúca ďalšia epizóda — a bratia sedia v ňom.

„Spadol nám kameň zo srdca," hovorí Ondrej. „Keď človek na niečom pracuje pol roka a zrazu to príde a stane sa to skutočnosťou, to sa nedá opísať." Samuel dopĺňa, že najsilnejší je pocit hrdosti — na tím aj na to, že projekt podľa nich vyšiel presne tak, ako si ho predstavovali.

Prečo gym a klinika

Kombinácia posilňovne a zdravotníckeho zariadenia nevznikla z marketingovej úvahy, ale zo skúsenosti. Obaja bratia športovali a obaja sa zraňovali — a poznajú kolobeh, ktorý po zranení nasleduje: k lekárovi, potom inam na rehabilitáciu, potom ešte niekam inam na prípravu na sezónu.

„My sme to chceli mať všetko pod jednou strechou," vysvetľuje Ondrej.

Chceli sme, aby ľudia vstúpili ako do obchodného centra, ale športového. Aby nemuseli ísť nikam inam a nič iné nehľadať — od trénera až po lekára.

Doktorka, ktorá ich odchovala oboch

Otvorenie bolo podľa oboch emotívne od rána. Trénerky brali vysávače, fyzioterapeuti a lekári si na poslednú chvíľu chystali svoje priestory. „Vtedy nás to ešte viac spojilo," hovorí Samuel, ktorý priznáva, že pri príhovore mu dvakrát zlomilo hlas. „Emóciám nerozkážeš."

Najsilnejší moment si však uvedomil až doma po skončení. Na otvorenie prijala pozvanie pediatrička, ktorá sa starala o oboch bratov — Ondrej má o chvíľu tridsaťdeväť — a dnes k nej chodí Samuelova dcéra. „Prišla, vystískala nás. Klobúk dole pred ňou."

Deň zakončil kruhový tréning, do ktorého sa zapojila zhruba stovka ľudí. „Mal som zimomriavky a nebol som sám. Hudba, celá tá energia — nádherné zakončenie." Sami priznávajú, že takú účasť nečakali.

Koberce, papuče a vtipy o mape

Návštevníkov podľa nich najviac prekvapí vzhľad. Klinika zámerne nepripomína nemocničné prostredie. „Ľudia sú prekvapení, že koberec v čakárni, koberec na chodbách, dostávame papuče, dostávame uteráky," opisuje Ondrej prvé reakcie.

Gym zase prekvapuje rozmermi. „Ľudia srandujú, či nedostanú aj mapku alebo navigáciu," hovorí Samuel. Celková plocha centra je 4 500 štvorcových metrov. Bratia si zodpovednosti rozdelili — Ondrej sa venuje viac klinike, Samuel gymu.

Stopäťdesiat pacientov denne a jedno uvedenie na pravú mieru

V prvom týždni prevádzky prešlo klinikou denne približne 150 až 180 pacientov. Centrum má zmluvy so všetkými tromi zdravotnými poisťovňami, takže pacient môže prísť na vyšetrenie hradené poistením aj ako samoplatca.

Zároveň však v podcaste opravili vlastné skoršie tvrdenie. „Máme na Instagrame video, kde hovoríme o 300 až 450 ľuďoch denne. Berte to ako srandu," priznal Ondrej. Kapacitne by to podľa neho priestor zvládol — „ono sa tu 300 pacientov stratí" — ale kvantita nie je cieľom. „Vždy chceme klientovi dať komfort. Kvalita pred kvantitou."

Turniket, QR kód a prosba o trpezlivosť

Novinkou je vlastná aplikácia pre gym. Klient si v nej dobije kredit alebo kúpi vstup či permanentku, aplikácia vygeneruje QR kód a turniket ho pustí dnu — bez čakania pri recepcii, čo bol problém najmä pred skupinovými tréningmi.

Bratia sú však úprimní aj o tom, že systém sa ešte ladí. „Má to zatiaľ svoje technické nedostatky, treba vychytať muchy. Učíme sa aj my, tiež nie sme dokonalí," hovorí Samuel a klientov prosí o trpezlivosť. Aplikácia je dostupná pre iPhone aj Android. Klinika má vlastný, samostatný rezervačný systém.

Komunita, ktorá sa vracia

Za sedem rokov fungovania si vybudovali klientelu, ktorú opisujú skôr ako komunitu než ako zákazníkov. Ľudia od nich chodia spoločne na kávu, na pivo aj na preteky typu Ironman či Spartan a raz ročne organizujú letnú párty na pláži.

„Mňa na nich baví, že sa vždycky vracajú," hovorí Ondrej. Práve preto v novom priestore pribudol bar so sedením. „Doteraz nemali kde sa zdržať. Prišli, ťukli sa, zacvičili. Teraz si môžu pred tréningom aj po ňom posedieť."

Čo v centre nájdete

Zdravotnú časť tvorí telovýchovno-lekárska a interná ambulancia s dvojatestovaným lekárom, kde robia športové prehliadky pre profesionálov aj amatérov a predoperačné vyšetrenia. Nechýbajú odbery krvi a moču, pokojové EKG, analýza zloženia tela ani infúzny stacionár. Samostatná je rehabilitačná ambulancia a priestory s magnetoterapiou, elektroliečbou a lasermi. Telocvičňa fyzioterapeutov je priamo prepojená s gymom.

V samotnom gyme je niekoľko zón:

• Strength Area — silový a funkčný tréning plus tridsaťmetrová šprintérska dráha.
• Energy Štúdio — skupinové tréningy: jumping, fitbox, power joga, bodyform.
• Training Area — priestor, na ktorý sú najviac hrdí. Profesionálny umelý trávnik určený pre exteriér položili dovnútra a doplnili ho umelým kopcom na trénovanie rýchlosti a sily. „Ako bývalý futbalista som si túto miestnosť vysníval," hovorí Samuel.
• Fitness Area — a tu prišla najväčšia zmena filozofie. Sedem rokov v gyme nemali stroje ani zrkadlá. Dnes tam sú oboje, spolu s bežiacimi pásmi, schodmi, veslom a airbikom. Otvorené je od šiestej ráno do deviatej večer.
• Recovery Room — sauna, ochladzovací bazén s kompresorom nastaviteľným na tri až päť stupňov, kompresné nohavice a masážne pištole.
• Relax Room a meeting room — joga, pilates, meditácie, workshopy a prednášky.

„Čím viac fitiek, tým lepšie"

Otázka na konkurenciu ich podľa vlastných slov trápi najmenej. „Čím viac športovísk sa otvorí, tým je to lepšie pre každého. Nevnímame to ako konkurenciu — tá komunita sa tým rozširuje," hovorí Ondrej a dodáva, že radšej vidí otvárať telocvične ako herne. „Potom už si to nejako rozdáme, kto má lepšie služby."

Ani otázku na vlastnú výnimočnosť neberú. „Ja nemám pocit, že to robíme inak. Robíme to tak, ako to cítime my," reaguje Ondrej. Podľa Samuela je jediným rozdielom možno to, že tomu venujú viac času a robia to zodpovedne.

Rada pre váhajúcich: začni

Na otázku, čo poradiť človeku, ktorý sa nevie odhodlať, odpovedali obaja takmer jednoslovne — začni. A prežiť prvé dva týždne, ktoré sú podľa nich najkritickejšie.

Deväťdesiatdeväť percent ľudí, ktorí prežijú prvé dva týždne, si už potom nevie predstaviť život bez tréningu.

Druhá rada je praktická: nájsť si parťáka. „Veľa ľudí sa nevie osmeliť, keď idú samé do cudzieho prostredia."

Čo ďalej

Plány na najbližšie roky prezradiť nechceli. „Má to byť zase prekvapenie." Zhodli sa však, že teraz si dajú pauzu od vymýšľania nových projektov a sústredia sa na doladenie toho, čo práve otvorili.

Zaujímavé je ich vlastné zhodnotenie doterajšej práce: to, čo za posledný polrok postavili, je podľa nich približne desať percent toho, čo majú v hlavách. A celé PWG by zhrnuli jediným slovom — komplexnosť.