Otázka moderátora znela, ako sa z vášne pre šport stala kariéra. Odpoveď začala spochybnením samotnej premisy.

„Rozmýšľam, či to bolo zvláštne pre šport. Ja som začal posilňovať z dôvodu, že som dostal nakladačku od chalanov v škole."

Nasledovala celá stredná škola v znamení jediného cieľa — byť veľký. Veľký sa mu podarilo byť, len nie svalnatý. Skončil s nadváhou dvadsať kilogramov a s vetou, ktorú mu na školskej opekačke povedala učiteľka telesnej výchovy: nech neje ten špek, veď vie, že je obézny.

Dvadsaťpäťtisíc korún za všeobecný jedálniček

Cesta k zmene viedla cez sériu zlých skúseností, ktoré neskôr určili jeho vlastnú filozofiu podnikania. Prvý tréner bol najväčší frajer vo fitku a zároveň kamarát — a väčšinu tréningu strávil naháňaním dievčat, kým jeho klient sedel a čakal, kedy sa pri ňom zastaví.

Druhá skúsenosť bola drahšia. Po maturite dva mesiace brigádoval, zarobil 25-tisíc korún a rozhodol sa vraziť ich do zmeny. Vybral si človeka, ktorého vtedy považoval za najlepšieho trénera v Prešove.

Dostal som kopec doplnkov výživy a stravovací plán. Keď som sa opýtal, či nechce vedieť aspoň moju váhu, povedal, že nie, to netreba.

Výsledkom bol všeobecný jedálniček a po dvoch mesiacoch žalúdočné problémy. Práve odtiaľ vzišla jeho prvá misia: poskytovať také trénerské služby, aby ľudia nezažívali sklamanie, aké zažil on.

Šesť týždňov voľna, ktoré všetko zmenili

Na fakultu športu sa nedostal — mal nadváhu, nemal kondíciu ani ohybnosť a elektrotechnická priemyslovka mu nedala potrebný základ. Vyštudoval preto avionické systémy.

Zlom prišiel v prvom ročníku vysokej školy. Všetky skúšky spravil v predtermíne a zrazu mal šesť týždňov voľna. Našiel trénerku, schudol dvanásť kíl a prvýkrát uvidel na bruchu náznak kociek. Tá istá trénerka v ňom podľa jeho slov nevidela veľký potenciál, tak ho posunula ďalej — k trénerovi, ktorý ho pripravil na prvú súťaž. Vtedy vznikla myšlienka robiť trénera aj sám.

Zvyšok vyriešil telefonát, ktorý mu prišiel priamo počas trénerského školenia: v Prešove otvárali fitness centrum a hľadali trénera. „Náhod je v mojom živote veľmi veľa a myslím si, že všetko je presne tak, ako má byť."

Prvý pokus o vlastné fitko stroskotal

Po troch rokoch trénovania si povedal, že vlastné fitness centrum zvládne lepšie ako súčasní majitelia. Sebavedomia mal podľa vlastných slov dosť. Našiel investorov, hľadal priestory, zobral si úver, za ktorý sa zaručili rodičia — a napokon zistil, že investori na to nemajú, a nevyšiel ani nájom. Dva roky práce padli.

Spätne to hodnotí zmierlivo. „Nemyslím si, že som bol dostatočne zrelý a mal ten správny postoj a koncept na to, aby som sa do toho pustil." Vlastné centrá prišli o desať rokov neskôr — a podľa neho takmer samy.

Rok, keď padlo všetko

Za najdôležitejší moment označuje rok 2017, keď sa mu rozpadol celý biznis model. Odišli mu tréneri, odišla fyzioterapeutka, prišiel o veľkú časť klientely — a napokon ho vyhodili aj z nájmu bytu.

Keď tí tréneri odišli, uvedomil som si, kde bola najväčšia chyba. A tá chyba bola vo mne. Nemal som dostatočnú pokoru, dostatočne som si nevážil svojich klientov ani spolupracovníkov.

„V skutočnosti to bol najlepší rok," hovorí dnes. Nový tím postavil na študentoch fakulty športu. A pribudla mu druhá misia — pomáhať mladým ľuďom naplniť ich potenciál.

Od RealFitu k Omnis Vitality

Pôvodná značka vznikla dosť náhodne. Chcel sa volať RC Fit podľa vlastných iniciál, reklamná agentúra to však odmietla a vymyslela názov RealFit. „Nebola za tým hlbšia myšlienka. Ešte sme nevedeli, kto sme."

Keď firma prevzala fitness centrá, v ktorých predtým pôsobila ako podnájomník, ocitla sa so starosťou o dve značky naraz. Ponechať jednu z nich by podľa neho jednu z komunít urazilo, tak vznikla tretia. Omnis znamená celistvý, všestranný.

„Už nemáme v názve žiadne gym ani fit. My budujeme komplexné pohybové centrá," vysvetľuje s tým, že cieľom je posunúť sa až k holistickému prístupu — cvičenie, strava, spánok, dýchanie, pitný režim, fyzioterapia a časom aj spolupráca s psychológmi.

Deväť z desiatich má dnes zdravotný problém

Zmenu odvetvia opisuje tvrdo. Keď začínal, zdravotný problém mal približne jeden klient z desiatich. Dnes je to podľa neho deväť z desiatich.

Zároveň sa mu odcudzilo samotné slovo fitness. „Považujem ho za komerciu — ukazuje sa nahota, sexualita, pekné telá, potrebuješ jesť milión doplnkov a extrémne makať. Zdravý životný štýl je za mňa úplný opak: má byť dlhodobo udržateľný a komplexný."

Kritický je aj k hecovaniu, ktoré samo seba predáva ako motiváciu — a priznáva, že presne takým trénerom kedysi bol.

Radšej vydržíš kvalitných tridsať sekúnd v planku, ako minútu zle, len aby sme si uspokojili egá.

Rovnako varuje pred najčastejším začiatočníckym omylom — že prvým krokom k pohybu musí byť beh. Odporúča skôr chôdzu alebo nordic walking, ktoré podľa neho vyhovujú vyše deväťdesiatim piatim percentám ľudí, a až z nich prípadne prejsť k behu.

Studená sprcha, drep vďačnosti a šesť otázok

Jeho deň má pevný začiatok: studená sprcha, rozcvička bosý na tráve, dychové cvičenie, voda s citrónom a soľou. Potom si sadne do drepu a poďakuje za šťastie, ktoré v živote má. Nasleduje vizualizácia a meditácia — medituje dvakrát denne po dvadsať minút.

Súčasťou rutiny je denník so šiestimi otázkami, ktorými hodnotí predošlý deň a nastavuje sa na ten nasledujúci. Jedna z nich mu robí najväčší problém: na čo sa dnes najviac teším. „Keď mám nasekaný program, stane sa, že neviem, na čo sa teším. A to je celkom dobrá sebareflexia."

Je veriaci, s manželkou sa modlia večer.

Osem ľudí v roku 2012, stosedemdesiat v roku 2024

Najväčšiu satisfakciu mu podľa vlastných slov prináša spokojnosť klientov a trénerov. Ilustruje to fotkami z výročných klientskych večierkov, ktoré má na stene: v roku 2012 na ňom bolo osem ľudí, v roku 2024 stosedemdesiat.

Firma tento rok narástla približne o sto klientov na osobných tréningoch a o tisíc návštev mesačne. Nadviazala spoluprácu s fakultou športu a nedávno aj so zdravotníckou fakultou. Momentálne prevádzkuje dve centrá, tretie s rozlohou 1300 m² a päťstometrovou terasou s workoutovým ihriskom na streche má už zaliate základy. Cieľom sú štyri centrá v Prešove.

Z tomboly na poslednom večierku vyzbierali približne dvetisíc eur, za ktoré vznikol pohybový program pre tri deti so zdravotným postihnutím. Systematickej práci s ľuďmi so zníženou pohybovou schopnosťou sa zatiaľ nevenujú — chýbajú bezbariérové priestory aj špecialisti. „Mám z toho veľký rešpekt."

Rada, ktorá zaznela dvakrát

Mladým, ktorí uvažujú o vlastnom podnikaní, odkazuje jedinú vec: začnite hneď. Sám začal trénovať v druhom ročníku vysokej školy a po jej skončení mal biznis rozbehnutý natoľko, že mohol zamestnať prvého človeka.

„Kým sú mladí, nemajú veľmi čo stratiť — maximálne ten čas. A ten ešte majú."

A čo by poradil sebe samému na začiatku kariéry? Odpoveď bola jednoslovná: väčšiu pokoru. Vzápätí ju však sám relativizoval. „Všetko, čo sa dialo, malo svoj význam. To dobré aj to zlé ma niekam posunulo. Keby sa to nebolo stalo, nebol by som taký, aký som."